Populcie lesnch hlodavcov menia svoju truktru a denzitu v zvislosti od podmienok prostredia, o spsobuje zmeny ich fossorilnej aktivity a distribcie nr. Vskum realizovan poas dvoch rokov bol zameran na lesn druhy hlodavcov, Apodemus flavicollis a Clethrionomys glareolus. Zaznamenan bola korelcia v zhlukovan hlodavcov a agregcii otvorov v systmoch situovanch na plkach so signifikantne vym zastpenm buka lesnho (Fagus sylvatica). Plky s vtrsenm dubom (Quercus spp.) boli intenzvne vyuvan lesnmi hlodavcami. Tto drevina poskytuje mnostvo dutn hojne vyuvanch pre vytvranie zsobrn drobnch cicavcov. Aktivitu drobnch zemnch cicavcov posudzujeme na zklade fossorilnej innosti. Najvy poet otvorov sstredench v zhlukoch sme zaznamenali v neskoro letnom obdob.

The distribution of the rare assassin bug (Peirates hybridus) in the Czech Republic underwent significant changes during the 20th and 21st centuries. The species disappeared from the territory in the mid20th century, but has recently recolonised it and rapidly spread be yond its original range. The species was rediscovered in Moravia after 50 years (in 1998), and after more than 100 years also in Bohemia (in 2021). At the start of the 21st century, it rapidly spread through the valleys of large rivers and into previously inhabited areas. The expansion of the species is likely due to a combination of factors related to climate change. Historically, P. hybridus was found in naturally rich xerothermic habitats. Today, the bug is commonly found also in open rud eral habitats or sparse forests. It shares these habitats often with several threatened species. Appropriate management, such as mosaic mowing, grazing, cut ting of woody plants, and regulated trampling by hik ers or heavy equipment operation, can support not only the assassin bug but also other endangered spe cies. Considering the dynamic pattern of change in the northern boundary of the site over the last century, it is recommended to monitor its distribution in the future. Given the current rate of species expansion, we pro pose that the species' threat category be downgraded from Critically Endangered to a lower level, or even re move from the Red List if expansion continues.

Helophorus (Rhopalohelophorus) asperatus Rey, 1885 v Bílých Karpatech Helophorus (Rhopalohelophorus) asperatus Rey, 1885 in the White Carpathians

Územie Slovenska je bohaté na kras a jaskyne, najmä v hornatom reliéfe Západných Karpát - najsevernejšej distribučnej hranici pravej jaskynnej suchozemskej fauny v Európe. Fauna rovnakonôžok na Slovensku zahŕňa 48 druhov, z ktorých tretina žije výlučne v synantropných biotopoch. Jaskyne predstavujú prominentné nerušené refúgiá uchovávajúce reliktnú faunu. Napriek dlhej histórii slovenskej biospeleológie boli poznatky o jaskynných suchozemských rovnakonôžkach dosiaľ útržkovité. Zhromaždili sme a analyzovali kompletnú bibliografiu, ktorá sa začína v 30. rokoch 20. storočia, hoci prvé zbery rovnakonôžok v slovenských jaskyniach sú datované už od roku 1913. Spracovali sme tiež vlastné terénne údaje a zbery rovnakonôžok zo súkromných zbierok jaskynných biológov v Čechách a na Slovensku, vrátane dvoch pozostalostí už zosnulých zoológov, J. Guličku a V. Ducháča. Zhromaždili sme 434 vzoriek zozbieraných v 111 jaskyniach rôznych typov a 1 banskej štôlni, situovaných v rôznych nadmorských výškach (od 210 do 1548 m n.m.), datovaných od roku 1948 do súčasnosti. 5658 analyzovaných jedincov patrí do 25 taxónov na druhovej úrovni a reprezentujú 10 čeľadí. Ďalšie 3 druhy dokladajú literárne údaje. Napriek týmto relatívne vysokým počtom je výskyt rovnakonôžok v hlbších jaskynných zónach zriedkavý. Iba 4 taxóny zo zisteného spektra môžeme označiť ako úzko viazané na podmienky hlbších zón v jaskyniach a iných podzemných biotopoch: Mesoniscus graniger, Androniscus cf. dentiger, Trichoniscus cf. pygmaeus a bližšie neurčený slepý druh z čeľade Trichoniscidae. Výsledky naznačujú riedke populácie jaskynných kolonizátorov, s výnimkou Mesoniscus graniger, aj preto je tu druhová determinácia niektorých taxónov neistá (ojedinelé nálezy samičiek alebo nedospelých jedincov bez diagnostických znakov). Dva bežné povrchové druhy, Cylisticus convexus a Hyloniscus riparius, tiež príležitostne obývajú hlbšie zóny niektorých jaskýň. Naproti tomu jaskynné vchody obýva pestré spektrum druhov, najmä v monotónnom prostredí. Niektoré druhy, napr. Trachelipus difficilis alebo Orthometopon planum, zrejme uprednostňujú jaskynné vchody pred iným prostredím.

Acta Carpathica Occidentalis, peer-reviewed scientific journal - results of original natural science research in natural sciences, especially from the Carpathian region of the Czech and Slovak Republics.

Stínka větší (Protracheoniscus major) byla poprvé doložena ze Slezska v České republice. Zde uvádíme její nález z aktivního černouhelného dolu Darkov z Karvinska, kde byla zastižena v hloubce 770 m pod povrchem. Její rozšíření ve střední Evropě je spojeno s lidskou činností; je nacházena ve sklepech a budovách.

Acta Carpathica Occidentalis, peer-reviewed scientific journal - results of original natural science research in natural sciences, especially from the Carpathian region of the Czech and Slovak Republics.

Acta Carpathica Occidentalis, peer-reviewed scientific journal - results of original natural science research in natural sciences, especially from the Carpathian region of the Czech and Slovak Republics.

Acta Carpathica Occidentalis, peer-reviewed scientific journal - results of original natural science research in natural sciences, especially from the Carpathian region of the Czech and Slovak Republics.